Kľúčový koncept: Pred opustením továrne sa skladacie alebo rozšíriteľné modulárne jednotky zvyčajne testujú na odolnosť voči vetru v súlade s európskou normou EN 1991-1-4. Bežným výsledkom testu je odolnosť proti tlaku vetra 4,18 kN/m² – údaj, ktorý zodpovedá 50-ročnému obdobiu návratu (tj veterná udalosť, ktorá sa očakáva v priemere raz za 50 rokov). V imperiálnych jednotkách je to približne 87 psf (libier na štvorcovú stopu). Čo sa týka zaťaženia snehom, podobné produkty sa zvyčajne testujú na odolnosť 36 – 40,7 psf (v závislosti od sklonu strechy) a overujú sa na seizmickú odolnosť pri úrovni intenzity 8 (čo zodpovedá maximálnemu zrýchleniu terénu 0,2 g).
Dôsledky pre klienta: Tieto čísla predstavujú maximálne výkonové limity dosiahnuté produktom za kontrolovaných testovacích podmienok; nezaručujú súlad s miestnymi stavebnými predpismi na danom mieste. Konštrukčné požiadavky na zaťaženie vetrom a snehom sa výrazne líšia v rôznych regiónoch v Spojených štátoch - napríklad oblasti náchylné na pobrežné hurikány môžu vyžadovať dizajn pre rýchlosť vetra 140 až 180 mph, zatiaľ čo v horských oblastiach sa môže zaťaženie snehom pohybovať od 30 do 70 psf. Klienti musia porovnať špecifické požiadavky na návrhové zaťaženie ich zamýšľaného miesta s údajmi zo skúšok poskytnutými výrobcom. Ak požiadavky na zaťaženie vetrom alebo snehom na mieste prekročia tieto skúšobné hodnoty, limity konštrukčnej bezpečnosti jednotky nie sú dostatočné; v takých prípadoch bude potrebné dodatočné inžinierske vystuženie alebo zmena umiestnenia staveniska.
